Slávnosť Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi

Deň ustanovenia tejto Najsvätejšej sviatosti je Zelený štvrtok. Keďže Cirkev chce toto tajomstvo osláviť v plnej slávnosti a radosti, čo na Zelený štvrtok nie je možné, slávi ho vo štvrtok po nedeli Najsvätejšej Trojice.

Sviatok pre celú Cirkev ustanovil pápež Urban IV. v roku 1264 pohnutý eucharistickým zázrakom v Bolsene (orvietsky korporál). Už predtým, v roku 1246 biskup v Lutichu Róbert nariadil v svojej diecéze sláviť tento sviatok na základe zjavenia, ktoré mala roku 1209 blahoslavená Juliana; Ježiš žiadal od nej práve zavedenie tohto sviatku Teoforické procesie sa začali neskôr. Prvá takáto procesia bola v Kolíne medzi rokom 1274 – 1279. Neskôr, roku 1311 ju predpísal pápež Klement V. Po Druhom vatikánskom koncile sa sviatok Božieho tela spojil so sviatkom Kristovej krvi, ktorý bol 1. júla a ktorý ustanovil pápež Pius IX. roku 1849 po šťastnom návrate do Ríma. (Teraz je v misáli osobitná votívna omša o Predrahej Kristovej krvi.) Ofícium i texty omše na sviatok Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi zostavil svätý Tomáš Akvinský.

Eucharistia je pamiatka Veľkej noci, pamätník, a to nie ako jednoduchá spomienka, ale ako reálna prítomnosť Kristovho tela a krvi. Slávením Eucharistie sa sprítomňuje Kristova obeta na kríži, na ktorom sa obetoval Baránok bez poškvrny, pričom prijímame ovocie tohto stromu života: Kristovo telo a krv. Dnešný sviatok nás posiela do ulíc, aby sme verejne vzdali úctu Kristovi skrytému v Oltárnej sviatosti, ktorý večne žije s oslávenými ranami svojho umučenia.

Dnes sa môže spievať krásna sekvencia Lauda, Sion, Salvatorom – Chváľ, Sione, Spasiteľa, ktorú napísal svätý Tomáš Akvinský.

– prevzaté z „Nábožné výlevy“