Výročný deň posviacky farského kostola

S platnosťou od 1. júla 1991 diecézny biskup Msgr. Alojz Tkáč vyčlenil sídlisko Nad jazerom spod Farnosti Kráľovnej Pokoja – Košice Juh a zriadil novú Farnosť Košice – Nad jazerom. K farnosti pričlenil aj filiálku Vyšné Opátske.

Na sviatok narodenia Panny Márie 8. septembra 1991 posvätil otec biskup Alojz Tkáč pozemok na výstavbu kostola. Pod holým nebom sa zhromaždili veriaci, kňazi, bohoslovci, rehoľníci aj zástupcovia verejnej správy.

Prvé práce na pozemku sa začali na jeseň roku 1991.

Skutočne prvá sv. omša v novostavbe kostola, hoci ešte nie celkom dokončeného, sa na prosbu farskej rady a s dovolením biskupstva konala na Vianoce 1994 o polnoci. Celebroval ju pomocný biskup Msgr. Bernard Bober za účasti asi 3000 ľudí.

Kostol Košických mučeníkov bol dokončený a slávnostne konsekrovaný 25. júna 1995. Učinil tak arcibiskup – metropolita Msgr. Alojz Tkáč. Celá vysviacka kostola sa niesla v duchu motta: „Postavia mi svätyňu, a budem bývať uprostred nich.” (Ex. 25,8).

Čoskoro po svätorečení sa do chrámu dostal obraz košických mučeníkov, ktorý má okrem umeleckej hodnoty aj hodnotu historickú. Slúžil totiž ako hlavný oltárny obraz pri omši pápeža Jána Pavla II. na košickom letisku dňa 2. júla 1995.

Po svätorečení boli do kostola donesené aj relikvie svätých Košických mučeníkov, ktoré boli na svätorečenie donesené z Trnavy.

---

Z rečí svätého biskupa Augustína

Stavba a posvätenie Božieho domu v nás

Zišli sme sa na slávnosť posviacky tohto domu modlitby. Toto je teda dom našich modlitieb a my sami sme Boží dom. Ako Boží dom sa v tomto živote budujeme a na jeho konci ho posvätíme. Výstavba, budovanie, to je námaha, posviacka je plesanie.

Čo sa dialo tu, keď rástol tento chrám, to sa deje teraz, keď sa schádzajú veriaci v Krista. Keď uveria, to akoby v horských lesoch stínali stromy a lámali kameň; keď sa dávajú poúčať vo viere, krstiť a viesť, akoby ich opracúvali, kresali a vyrovnávali ruky remeselníkov a umelcov.

Ale Pánov dom vytvoria, až keď ich spojí láska. Sem by nik nevstúpil, keby tieto brvná a kamene nesúviseli v presnom poriadku jedno s druhým, keby sa pokojamilovne nespájali, keby sa, vzájomne súvisiac, istým spôsobom nemilovali. Veď aj ty len vtedy spokojne vojdeš do budovy, keď vidíš, že kamene a brvná dobre súvisia, a keď sa nebojíš, že sa zrútia.

Pretože Kristus Pán chce prísť k nám a bývať v nás, povedal ako staviteľ: „Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa navzájom milovali.“ Prikázanie vám dávam, to akoby povedal: Boli ste starí, netvorili ste môj dom, ležali ste bezmocne vo vlastných rozvalinách. Milujte sa navzájom, ak sa chcete dostať zo starých ruín.