Čo mi dal a vzal kurz Objav Krista

Keď zaznelo pozvanie na absolvovanie tohto kurzu v našej farnosti, istý čas som s myšlienkou účasti polemizoval a zvažoval… Absolvovať tento kurz sa mi javilo ako pozvanie na cestu prehĺbenia svojho poznania v duchu evanjelia. „Objav Krista“ znie celkom dobrodružne, ale niečo objaviť sa dá iba ak človek je ochotný opustiť to, čomu sa hovorí osobná konformná zóna – „pohodlíčko“.

Zdalo sa mi vhodné osloviť aj niekoľkých známych a pozvať ich, ale našiel som váhavé, vyhýbavé a iné postoje k pozvaniu… ☹

Stretnutia boli od počiatku zbavené akejkoľvek formálnosti, boli ako stretnutie sa priateľov, hoci väčšina z nás sme sa až tu zoznámili. Prispeli k tomu aj účastníci predchádzajúceho kurzu, ktorí nám nezištne pripravili pohostenie – večeru.

V závere kurzu zaznela pre každého otázka: „Čo Ti tento kurz dal?“ Vo mne sa v tej chvíli ozvalo: „A čo mi tento kurz vzal?“

Ale najprv čo mi dal: osobne som spoznal viacerých ľudí, s ktorými som sa možno roky stretával v kostole, či mimo neho a boli sme si neznámi. Množstvo názorov na život nie len v oblasti duchovného života. Rôznorodosť a predsa často zhodu v pohľade na osobu Ježiša Krista. Podobnosť prežívania v rôznych ťažkostiach i radostiach života. Otvorenosť a pochopenie pre vyslovený alebo naznačený osobný problém. Nenahraditeľný osobný kontakt, otvorenosť pre naše otázky, ktoré bežne človek nemá možnosť položiť (napr. pri liturgii), ale ktoré sa v človeku ozývajú. Napokon to, čo samotný kurz naznačoval názvom – objavenie Krista, ako reálnu osobu Boha a Človeka…

A čo mi vzal tento kurz: cez otázky a odpovede počas jednotlivých tém kurzu mi vzal viaceré svojské predstavy o Bohu, o Ježišovi a o pôsobení tretej Božskej osoby, Duchu Svätom.

// svedectvo účastníka kurzu Objav Krista